Vodík postupom času prestáva byť len futuristickým pohonom, ktorý v praxi nemá zastúpenie a stáva sa čoraz výhodnejšou alternatívou k tradičným palivám používaným v automobilovej doprave. Zásluhu na tom má najmä nárast čerpacích staníc na vodík, ktoré sa budujú čoraz viac, a to najmä na území USA. Presnejšie ide hlavne o Kaliforniu, v ktorej je v súčasnosti 34 verejných vodíkových čerpacích staníc. 

Výhodou vodíkových automobilov je, že rovnako ako vozidlá s elektrickým pohonom, sú tiché a bez akýchkoľvek emisií. Ide teda o čistú formu paliva pre automobilovú dopravu. Čo teda bráni v rozvoji tak potenciálnej palivovej alternatívy ? Ide o finančnú náročnosť vybudovania čerpacích staníc, ktoré môžu stáť až dva milióny dolárov. Firmy sa boja tak veľkých investícií, čo je ešte posilňované faktom, že výrobcovia automobilov nechcú vyrábať automobily, ktoré si zákazníci nebudú vedieť „natankovať“. Týmto sa utvára bludný kruh, z ktorého vedie jediná cesta, a tou je vládna podpora vodíka a výstavba rozsiahlej siete čerpacích staníc.

Pre lepšiu ilustráciu udávame niekoľko číselných údajov. V USA je 34 staníc na tankovanie vodíka pre verejnosť. Naproti tomu je v USA vybudovaných viac ako 15 000 verejných staníc na dobíjanie elektrických áut. Verejné stanice na dobíjanie elektromobilov sú totiž vybudovateľné za zlomok ceny, ktorú je nutné zaplatiť za vybudovanie vodíkovej stanice. Výsledkom týchto (ne)pomerov je fakt, že americkí spotrebitelia si ročne kúpia 80 tisíc elektrických áut, a len cca 1 000 áut s vodíkovým pohonom.

Aj napriek tejto nevýhodnej situácii pre vodíkové automobily automobilky investujú nemalé prostriedky do rozvoja tohto segmentu. Prečo je to tak ? Trh s vodíkovými automobilmi a s ním súvisiace technológie sa neustále rozvíjajú a automobilky chcú byť pripravené na prípad, že sa tento druh pohonu stane lukratívnym.