Je to normálne, už od nepamäti boli peniaze a majetok činiteľom, ktorý pohyboval dejinami. Vojny a chudoba vznikli často len v dôsledku chamtivosti jednotlivcov. Darmo, niektorí ľudia nikdy nemali a ani nebudú mať dosť. Ako raz povedala Matka Tereza: „Hlad na svete nie je preto, že nedokážeme nasýtiť chudobných, ale preto, že nedokážeme nasýtiť bohatých.“ V tomto výroku sa ukrýva obrovská pravda, ktorá odzrkadľuje celé dejiny ľudstva. Vždy boli v spoločnosti tí bohatí a tí chudobní. Vždy sa tí, ktorí mali majetok tešili z bohatstva na úkor tých druhých. Samozrejme, našli a nájdu sa aj výnimky, ktoré si svoje peniaze neužívajú a nevyužívajú len pre seba a pomáhajú aj tým menej šťastným.

Ale smutné je, že sa ľudstvo za tak dlhú existenciu stále nepoučilo a ešte stále sa vo svete zomiera na chudobu, biedu a neľudské podmienky, v ktorých niektorí ľudia žijú. Ako je možné, že v 21. storočí žijú mnohí ľudia pod hranicou biedy a na druhej strane sú ľudia, ktorí nevedia, čo s peniazmi robiť a aj ich domáci miláčikovia majú mnohokrát viac potravy a oblečenia ako niektoré deti v chudobných krajinách? Tento nepomer je obrovský a neustále sa zväčšujúci, čo je nepochopiteľné.

 
Skončí sa to niekedy?
Je len na nás, ako sa s touto situáciou vysporiadame. Ale skôr či neskôr by sa malo ľudstvo spamätať a začať sa pýtať, ako túto „priepasť“ medzi dvoma svetmi bohatstva a chudoby preklenúť a nájsť riešenie, ako pomôcť tým, ktorí to skutočne potrebujú. Pokiaľ sa tak nestane, bude na svete stále viac chudoby a nešťastia. Určite si každý uvedomuje, že táto situácia tu je a nemusíme ani chodiť veľmi ďaleko aby sme videli, že veľké rozdiely medzi ľuďmi tu naozaj sú. Aj v tak malej krajine ako je Slovensko sa nám postupne stráca pomyselná stredná vrstva a pribúdajú ľudia, ktorí majú čoraz väčší problém vyžiť od výplaty do výplaty. Ľudia začínajú byť nespokojní a nie je sa im čo čudovať. Treba ale veriť, že bude lepšie. Veď nádej zomiera posledná.